Kde sa podel zdravý sedliacky rozum

Vysoká miera dôverčivosti, aká je viditeľná v dnešnej dobe, hádam ani nie je zdravo normálna.
Ľudia dnes dôverujú aj očividným hlúpostiam a sú ochotní sa dokonca za ne aj osobne zaručiť.
Prečo sa takto chováme?
Pôvodne som si myslela, že je to otázka inteligencie a že teda čím menej inteligentní ľudia, tým viac sú dôverčivejší.
Na moje prekvapenie nie je tomu tak.
Rovnako ako otázka svetonázoru a vierovyznania nesúvisí s výškou inteligencie,
Ako mať šťastnú rodinu

Cítiť sa osamelým aj napriek tomu, že ste obklopený množstvom ľudí, nie je dnes vonkoncom výnimočným javom.
Prečo sa to vôbec deje?
Ak nemáte žiadnu spriaznenú dušu, s ktorou sa dobre cítite a ktorá je tu pre vás vždy, keď ju potrebujete, asi niečo nie je v poriadku.
Kde treba hľadať riešenie?
Na vine je čas!
Váš čas.
Čas plynie bez ohľadu na to, či chceme alebo nechceme a je len na nás ako si ho zadelíme a ako ho rozdelíme medzi prácu a povinnosti,
Náš lekár, náš pán…

Povedzme si to na rovinu. Viete si dnes predstaviť svoj život úplne bez lekárov?
Aj keď lekárov navštevujeme väčšinou až vtedy, keď musíme, každý z nás má s nimi aké-také skúsenosti.
Stále platí, že nie je lekár ako lekár a tiež aj to, že ak niekto robí to isté, nemusí sa jednať o to isté.
Ak sú dvaja lekári špecialisti v rovnakom odbore, neznamená to, že sú obaja rovnako dobrí a rovnako žiadaní.
Ak chceš byť šťastný, mávaj rukami,…

Táto zdanlivo absurdná veta mi prišla na um v súvislosti so šťastím. Je to časť pesničky, ktorú sme spievali ako deti, mám pocit, že ešte ako škôlkári.
Na tamto slovnom spojení sa dá pochopiť jednoduchý princíp šťastia. Ak sa cítite šťastne, keď mávate rukami, tak nimi mávajte tak často, ako je to len možné.
Preto ak, sa pri niečom cítite dobre a šťastne, treba za tým ísť a robiť to čo najčastejšie.