Vysoká miera dôverčivosti, aká je viditeľná v dnešnej dobe, hádam ani nie je zdravo normálna.
Ľudia dnes dôverujú aj očividným hlúpostiam a sú ochotní sa dokonca za ne aj osobne zaručiť.
Prečo sa takto chováme?
Pôvodne som si myslela, že je to otázka inteligencie a že teda čím menej inteligentní ľudia, tým viac sú dôverčivejší.
Na moje prekvapenie nie je tomu tak.
Rovnako ako otázka svetonázoru a vierovyznania nesúvisí s výškou inteligencie, nesúvisí s ňou ani stupeň dôverčivosti danej osoby.
Prečo sa dnes ľudia prestávajú spoliehať na vlastný rozum a bez, podľa niektorých, „zbytočnej a čas berúcej kontroly faktov podľa overených zdrojov“ prijímajú a nezištne zdieľajú názory iných?
Nie jeden už doplatil na svoju neoverenú a bezhraničnú dôveru stratou zamestnania, stratou kariéry, stratou peňazí, stratou strechy nad hlavou, stratou svojich blízkych, stratou svojho zdravia….
Prečo umožňujeme iným spoznať naše vnútorné pocity bez strachu, že budeme zneužití a s presvedčením, že budú s nami jednať čestne, férovo a nič nebude zneužité proti nám?
Je to trocha zložitejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Čo je dôvera?
Každý človek potrebuje žiť s pocitom dôvery. Je to jeho danosť.
Dôvera umožňuje predpokladať dobré úmysly v konanie iného jedinca.
Dôvera sa bytostne dotýka prežívania a je označovaná ako jedna z podmienok života.
Bez dôvery by sa človek stal asociálom a čudným jedincom a nemohol by vytvárať preňho veľmi dôležité sociálne vzťahy.
Dôveru v niečo a niekoho si človek vytvára na základe svojej minulosti, svojich skúseností a poznatkov, podľa ktorých si vytvára svoje postoje k novým vnemom a situáciám.
Dobré pocity zvyčajne znamenajú aj dôveru ku zdroju týchto pocitov.
Ak niekto zažil veľa ubližovania a ponižovania, toto sa mu asi s dôveryhodnosťou spájať nebude.
Z výskumu dôveryhodnosti k profesiám vyplynulo, že najviac dôverujeme lekárom, potom vedcom a učiteľom.
Naopak, najvyššiu nedôveru si vyslúžili politici, sudcovia a novinári.
Kto a čo rozhoduje o tom, komu budeme dôverovať?
O tom komu budeme alebo nebudeme dôverovať sa rozhodujeme sami, avšak len dovtedy, dokiaľ s našou dôverou nezačne niekto vedome manipulovať.
Špeciálne praxou overené marketingové praktiky vedia urobiť doslova zázraky.
Stačí ak človek, ktorý má našu dôveru, ktorú získal vďaka tomu, čomu sme uverili z jeho chovania v minulosti, vysloví akýkoľvek výrok, sme náchylní mu uveriť vždy.
Preto sa v reklamách na rôzne produkty veľmi často objavujú názory lekárov, ako najdôveryhodnejšej profesie. Ich výroky potom ľahšie zvýšia našu dôveru v predávaný produkt.
Rovnako stačí, ak nejakú informáciu budeme veľmi často počúvať, prijmeme jej obsah za svoj. Uveríme jej, aj keď nemusí vždy vyjadrovať pravdu.
Výrok známeho nacistu Josepha Goebblesa „Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou! Čím väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta!“ je, bohužiaľ, stále pravdou.
Pri pozeraní televíznych programov sme „nútení“ vnímať stále sa opakujúce tie isté reklamy.
Naše podvedomie obsah reklamy vníma, aj keď si to vedome nepripúšťame.
Na nákupoch potom podvedome siahneme na ten produkt, ktorý „akože“ už poznáme.
V skutočnosti ho však nepoznáme o nič viac, ako ten produkt, ktorého značka nám nie je povedomá, pretože sme o nej nič v médiách nepočúvali.
Nikde pritom nie je zaručené, že tento pre nás známy produkt, je lepší alebo prinajmenšom rovnaký ako ten, ktorý nepoznáme z reklamy.
Ďalším pomocníkom k viere v niečo je naša najsilnejšia emócia – strach.
Zo všetkých strachov je najsilnejší strach o svoj život.
Kvôli strachu sú ľudia schopní tých najnepredvídateľnejších skutkov.
Metódu vyvolania strachu veľmi často uplatňujú poisťovací agenti.
Využívajú opis katastrofálnych scenárov na aktivovanie centier strachu.
Čo keby si prišiel o strechu nad hlavou? Z čoho chceš potom žiť?
Čo bude, ak sa ti stane úraz alebo ochorieš na ťažkú chorobu alebo ak zomrieš?
Čo bude potom s tvojimi deťmi?
Tým nechcem veci zľahčovať. Tieto veci sa predsa ľuďom dejú.
Avšak na základe výskytu a pravdepodobnosti výskytu sa dejú v takom množstve, že poistné plnenia poisťovní sú oveľa nižšie, ako je vybrané poistné od poistencov, ktorí dali poisťovniam dôveru. Takto si poisťovne zabezpečujú celkom slušný zisk.
Sme jednoducho manipulovateľní bez toho, aby sme si ovplyvňovanie samých seba vôbec uvedomovali.
Dôveruj, ale preveruj
Ak veľké množstvo ľudí dokáže uveriť niečomu neoverenému, nepotvrdenému, neschválenému a podmienečne schválenému, s neistou budúcnosťou a s neistou efektivitou, je za ich vierou nielen ich danosť, ich minulosť a ich emócie, ale predovšetkým veľmi premyslený, šikovný marketingový plán.
Podľa štatistických údajov za rok 2021 zomrelo v SR celkom 59 089 ľudí.
46 % z nich zomrelo na na srdcovocievne choroby a takmer 24 % na nádorové ochorenia.
70 % zbytočných úmrtí zo všetkých úmrtí za rok!
Zo štatistických údajov v SR za rok 2020 vyplýva, že iba okolo 8 % zo všetkých úmrtí bolo na ostatné príčiny. Predpokladám, že je to počet úmrtí prirodzenou smrťou, teda na starobu.
Viac ako 90 % úmrtí v SR je z dôvodu rôznych chorôb!
Len malú časť z týchto úmrtí tvoria úrazy a nehody.
Nie je to značne vysoké percento, ktoré by si žiadalo zníženie?
Človek by mal predsa predovšetkým zomrieť prirodzenou smrťou.
Aká marketingová stratégia sa využíva v SR na zlepšenie tohto nežiadúceho stavu?
Zverejňujú médiá každý deň počty zomretých v SR na vážne choroby?
Upozorňujú médiá denne na počty pacientov hospitalizovaných s týmito chorobami?
Upozorňujú médiá denne, čo majú ľudia kvôli predchádzaniu týmto chorobám robiť?
Robia pre to niečo naši politickí predstavitelia?
Prečo nepočúvame každý deň z médií ako treba zdravo žiť, aké zdravé potraviny treba jesť, ako sa treba pravidelne hýbať, ako sa neprejedať, ako je dôležitý pobyt v čistom vzduchu, aký dôležitý je kvalitný spánok, ako sa máme vyhýbať stresu…?
Dokonca ani financie sa veľmi nemíňajú na podporu povedomia o zdravom živote.
Dávam si otázku: Komu by takéto aktivity prinášali nejaký zisk?
Chorých treba predsa liečiť a treba im predávať lieky.
Nemáte niekedy pocit, že naše zdravotníctvo má záujem nás iba liečiť a nie vyliečiť?
Ostáva to preto na každom z nás.
Pestujme si dobré pocity, nedajme sa manipulovať, nepodliehajme zbytočnému strachu, používajme svoj zdravý sedliacky rozum a žime zdravým životným štýlom.
Prečo sa nechávame ovplyvňovať?
Ak treba rozhodovať sám za seba, pre väčšinu ľudí to znamená problém.
Je známe, že pre bežného človeka je pohodlnejšie nechať sa viesť, ovplyvňovať a nevyslovovať verejne svoj vlastný názor.
Za vlastný názor by bolo totiž treba niesť aj zodpovednosť.
Nedávno mi prišiel pred oči jeden zaujímavý výrok:
„Dávaj pozor komu veríš… Ovce sa celý život boja vlka a nakoniec ich zabije ten, kto ich chránil.“
